Pred 270 rokmi postavil český kňaz Diviš prvý bleskozvod na svete

Přímětice/Bratislava 15. júna (TASR) – V Příměticiach pri Znojme sa podarilo českému kňazovi vynájsť zariadenie, ktoré sa natrvalo zapísalo do dejín vedy a techniky. Prokop Diviš postavil 15. júna 1754 prvý bleskozvod - "stroj meteorologický". Mal vtedy 56 rokov. V sobotu 15. júna uplynie od objavu tohto vynálezu 270 rokov.

Prokop Diviš, vlastným menom Václav Divíšek, sa narodil 26. marca 1698 v českých Helvíkoviciach. Po štúdiách filozofie, teológie a prírodných vied v roku 1726 vysvätený za kňaza. Stal sa členom rádu premonštrátov. Neskôr zložil doktorát z bohoslovia. Nestal sa však iba duchovných pastierom, ale svoj život venoval aj štúdiu elektriny, ktorá bola v tom čase veľmi populárnym médiom, hydromechaniky a hudbe. Od roku 1736 až do svojej smrti v roku 1765 s krátkou prestávkou v roku 1741 pôsobil na fare v Příměticiach na južnej Morave.

Tu sa začal zaoberať myšlienkou skonštruovať zariadenie, ktoré by vyrovnalo elektrické napätie medzi zemou a oblakmi pri búrkach. Svoj "stroj meteorologický" vztýčil v záhrade fary. Tvorilo ho 15-metrové bidlo s vodorovnou železnou konštrukciou vo vrchnej časti. Na jej koncoch spočívalo 12 kovových dóz plných železných pilín, z ktorých trčalo k nebu spolu 400 železných hrotov.

Celý výtvor kotvili v zemi tri reťaze. Sám Diviš potom sledoval, ako "stroj" na búrku pôsobí a popisoval sprievodné javy. V roku 1756 veterná smršť zariadenie zmietla zo zeme. Na ďalšom, vztýčenom onedlho (vysokom už 41 metrov), sa vyvŕšili dedinčania, ktorí ho považovali za príčinu dlhodobého sucha, sužujúceho kraj.

Svojimi pokusmi sa Diviš tak preslávil, že ho pozvali do Viedne na cisársky dvor, aby ich spolu s ďalším prírodovedcom Josephom Franzom predviedol panovníčke Márii Terézii a jej manželovi Františkovi Lotrinskému.

Zaujímavo sa prejavoval jeho klávesový nástroj Denis d'or. Hráč na ňom mohol zahrať zvuky rôznych hudobných nástrojov, ak sa však jeho vynálezcovi zachcelo, nástroj mu uštedril elektrickú ranu.

Diviš bol neustále v kontakte so vzdelancami svojej doby. Dopisoval si s matematikom Leonardom Eulerom a zrejme poznal pokusy Benjamina Franklina s bleskozvodmi. Svoje vlastné experimentálne poznatky nielen o bleskoch, ale aj o použití elektriny pri liečení ľudí, zovšeobecnil v teoretickom diele Magia naturalis (Teória meteorologickej elektriny - Prírodné kúzla), ktoré vyšlo v Nemecku v roku 1765 v Tübingene a v roku 1768 vo Frankfurte nad Mohanom.

Hoci mal Prokop Diviš zjavne zmysel pre humor, roztrpčovalo ho nepochopenie, s ktorým sa počas svojho života stretol. Okrem dedinčanov, ktorí zničili jeho bleskozvod, sa musel vyrovnať aj s tým, že bol tŕňom v oku ostatným pedagógom, keď pri vyučovaní študentov používal vedecké pokusy. Preto ho preložili naspäť na faru. Nedočkal sa pochopenia ani uznania svojej vedeckej práce, keď vo Viedni odmietli jeho návrh vybudovať v krajine "stroje meteorologické" ako ochranu pred búrkami.

Prokop Diviš zomrel 21. decembra 1765 v Příměticiach.